Jdi na obsah Jdi na menu
 


Ivanka (Viktorka)

27. 2. 2007

 

 

 

 

Kôň s veľkým srdcom

 

 

 

    Týmto koníkom myslím kobylku Viktorku, ktorá nás nečakane opustila dňa 31.01.2007. Mala 14 rokov, keď nám odcválala na večné pastviny. Mala viacej zdravotných problémov, ale ten najhlavnejší bola dýchavičnosť. Ako iste uznáte bola krásny koník, s dobrosrdečnou povahou...

 

     Bola to super kobylka, s veľkým srdcom! Bola to Pani Učiteľka, ktorá naučila jazdiť mnoho detí i dospelých ľudí. Bola to kobylka na akú sa nezabúda. Iste všetci, ktorí ju poznali, jazdili na nej, alebo aspoň ju mohli pohladkať nezabudnete na jej dobrú a oddan povahu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obrazek

 

 

 

Ja a Viktorka

 

Obrazek

     Viktorku som spoznala u pána D. Deáka presne 31.01.2004. V ten osudný deň som ju 1.-krát  čistila i lonžovala. Od toho krásneho dňa som sa o ňu začala pravidelne starať. Dlhé čistenie, viaceré nepodarené pokusy o vyloženie sedla na jej chrbát a uzdenia boli na dennom poriadku. Viktorka sa mi potichu smiala a vždy keď sa mi podarilo dostať zubadlo do jej papule, zdvihla hlavu a zubadlo mi znova viselo v rukách. Takto ma poriadne naučila sedlať i uzdiť. Niekedy sme pri tom strávili viac ako pol hodinu, kým nedošla moja záchrana – mamina. A Viktorka mala po zábave. Z toho dôvodu, že Viktorka bola v tom čase vo veľmi zlom stave, sme začínali ako s mladým koníkom. Klusu sme postupne pridávali, každý deň o jeden 20-metrový kruh. Koncom januára 2005 bola schopná cválať. Vtedy som 1.-krát cválala na Viktorke .Bol to pocit najväčšej istoty, pretože som verila ja jej a ona mne(a ešte Viktorka bola na lonžke, čiže...:)) Po pár týždňoch, keď sme zvládali cválať samy, bez lonže, so mnou Viktorka 1.-krát utiekla :-D. Našťastie nie ďaleko, iba ku koňom k výbehu :-P. Niekedy koncom februára som s Viktorky 1.-krát padla. Nebola to až tak jej vina, ale bola som na ňu nahnevaná.

 

     V marci 2005 sme prešli od pána Deáka do JK Ivanka pri Dunaji. Bola 1.koníkom, ktorý do tohto novovzniknutého jazdeckého klubu vstúpil. Prvé dni bola úplne blažená, keď mohla behať po veľkom výbehu a pásť sa zelenej, šťavnatej trávy.

Ani v JK sme neskončili s naším „tvrdým“ tréningom. Počas ešte základných úprav jazdiarni sme ďalej trénovali. Na Viky som sa naučila i skákaťJ.S Viktorkou som bola na mojich 1.pretekoch. Bolo to v Hrubej Borši, myslím, že 02.06.2005. Skončili sme na 6.mieste a ja som bola vtedy úplne happy :)  

 

 

 

Obrazek

 

 

    V júli 2005 bola Viky mojou obeťou na ZZVJ. Prešli sme drezúrnu úlohu, kde boli aj skoky a kavalety( na ktoré som ju zle naviedla a nepreklusala všetky :D). Dvakrát mi vybehla z obdĺžnika, skočila a ja skoro padla ako vrece, ale nakoniec sa nám to podariloJ. I vďaka jej dobrej povahe. Bola zlatíčko, ktoré malo rado všetko v jej okolí. Mala rada všetkých ľudí a s veľkou oddanosťou im odplácala ich lásku.

 

      V lete 2005 sa nemala najlepšie. Jednu dobu v auguste sa jej zdravie zhoršilo. Nevládala pomaly ani chodiť. Dokonca musela dostať aj antibiotika, a týždeň nič nemohla robiť. Iba sme sa chodili pásť. Cele dni sme sa iba pásli. Našťastie sa z toho dostala bez následkov J.

 

     Začiatkom jazdeckej sezóny 2006, sme sa s Viky zúčastnili majstrovstiev Bratislavskej Oblasti. Vtedy dokonca porazila Reu a v kategórií deti bola Viktorka 1.! V kategórii Z, do ktorej boli zaradený všetci, ktorý v tejto súťaži štartovali sme boli na 3.mieste a porazili sme kopu veľkých ľudí :D. Neskôr sme sa ukázali i na drezúrnych pretekoch na Eláne, na Čiernej Vode. Teraz Rea porazila Viktorku ,ale Viky sa nevzdávala a tá porazila Ponča :P. 

 

     Viktorkin stav sa po lete 2006 zhoršil natoľko, že už som na nej nemohla jazdiť. Odvtedy Viky už iba vozila detičky. Vozila, vozila, raz za čas sa potešila zo života a detičko padlo,...Viky urobila svoj každodenný ksichtík- vypúlila očka, drgla do dieťatka, a potichučky zaerdžala :). To vždy pomohlo a detičko sa chcelo znova voziť.

 

     Zimu pretrvala v poriadku, bez vážnych problémov. Nikto to nečakal, nikto to nepredpokladal, ale stalo sa to čo sa stať asi malo...Viktorka uhynula. Presne 25 mesiacov som sa o ňu starala. Aj keď si nezaslúžila takto skoro zomrieť, asi to bolo lepšie akoby sa mala dusiť dôsledkom dýchavičnosti....Opustil nás koník s obyčajným menom, ale neobyčajnou povahou a oddanosťou pre ľudí... Bude nám chýbať!

 

 

 

Obrazek

 

 

 

   Pechová Petra

style=

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář